Ďakujeme Vám za veľmi pekný a podrobný opis problému. Ak ste začali znovu behávať po 3/4 ročnej prestávke, môže spôsobovať problém netrénovanosť. Organizmus sa veľmi rýchlo prispôsobí na zmenu činnosti a na nedostatok telesnej aktivity. Kondíciu je potrebné postupne znovuzískavať. Vytrvalostný beh (nie šprint) má všeobecne priaznivý vplyv na obehový systém, a odporúča sa aj v prevencii srdcového infarktu a hypertenzie ako súčasť úpravy životosprávy (článok Zdravý pohyb pri vysokom krvnom tlaku - Register článkov). Predpokladáme, že neužívate nadmerne kofein, alkohol, nikotín alebo lieky. Problémom sa zdá byť nižší krvný tlak a vyšší tep 2 - 3 hodín po dobehnutí. Príčin môže byť okrem nižšej trénovanosti niekoľko: 1. nízky príjem tekutín cez deň a nadmerné potenie počas behu, 2. poruchy elektrolytov (nedostatok kalcia, magnézia, kália, nátria) 3. nadmerný príjem jedla (večera) a následný beh s plným žalúdkom, 4. porucha funkcie vegetatívneho nervového systému (nadmerné vylučovanie katecholamínov) napríklad po nadmernom celkovom vyčerpaní, strese, nedostatku spánku a pod., 5. čisto teoreticky môže byť zníženia krvného tlaku a zrýchlenie pulzu prejavom alergie (pri námahe sa vyplavuje viacej histamínu), nevieme či ste niekedy mali najaký druh alergie - napr. alergiu na chlad alebo alergiu na niektorú potravinu. Počas spánku je pulz fyziologicky nižší, a najmä meteosenzitívni ľudia s nedostatkom fyzickej aktivity môžu mať pri zmene počasia (zmeny atmosferického tlaku) subjektívne nepríjemné pocity spôsobené výkyvmi krvného tlaku. Je potrebné však vylúčiť aj inú príčinu srdcových arytmií, pretože nie všetky sú benígne (neškodné), a niektoré je potrebné liečiť. Preto je vhodné absolvovať špeciálne kardiologické vyšetrenie (napr. záťažové EKG) ako aj vyšetrenie krvi (cholesterol, triglyceridy, krvný obraz a pod). Záťažový EKG test môže odlíšiť zmeny vegetatívneho systému napr. od ischemických zmien (z nedokrvenia). Tým získate istotu, a nemusíte sa potom tak intenzívne sledovať. Záťaž pri behu treba zvyšovať len postupne (prvé dni napríklad len 1500 m) a postupne dĺžku trate zvyšovať. Vhodné je sledovať frekvenciu pulzu počas záťaže, nemala by nikdy prekročiť hodnotu 220 - vek, t.j. 174 úderov srdca za minútu vo vašom prípade, odporúča sa však u menej trénovaných maximum 80 % z tejto hodnoty (139 pulzov). Pulz si môžete zmerať (v krátkej prestávke pri behu) na zápästí alebo na krku počas 30 sekúnd a vynásobiť (x2). Meranie v prvých 10 sekundách bezprostredne po záťaži (x6) by malo zodpovedať pulzu počas záťaže. Aj pri automatickom meraní srdcovej frekvencie odporúčame manuálnu kontrolu dvomi prstami na zápästí (bližšie k palcu). Príručky športovej medicíny odporúčajú behať dlhšie trate (7 km) len počas každodenného tréningu (7 dní do týždňa). Budeme radi, ak nám napíšete s časovým odstupom, ako sa vyriešil Váš srdcový problém, a či Vám naša rada aspoň trochu pomohla (aby sme mali spätnú väzbu).